ps. považujem to za jedinečnú a najkrajšiu vec, za celý ten čas.
Kde bolo tam bolo, za niekoľkými horami, riekou Váh a tam, kde sa piesok nesypal, žila jedna smutná princezná. Táto princezná sa chodila vzdelávať povinne na 5 dní v týždni do hlavného mesta. Počas cesty vlakom pozerala každú nedeľu von oknom a po líci jej stekali horké slzy. Áno, bola veľmi smutná a aj keď mala okolo seba veľa kamarátov, bola veľmi sklamaná a zlomená osobou, od ktorej by to nikdy neočakávala.
A tak šiel deň za dňom až tu bol 24. apríl a písal sa rok 2014. Ani sama princezná by neverila, že práve tento deň jej zmení kompletne celý život. Ale poďme pekne po poriadku. Bol to nesmierne upršaný deň a princezná mala práve namierené na internát, aby sa stihla nachystať na večerné predstavenie, na ktoré mala v pláne ísť s kamarátkami. Počas rozhovoru v autobuse uvidela ako jej niekto neznámy napísal. Bol to chlapec, ktorého nepoznala, ale všimla si vďaka profilu, že chodí na tú istú školu ako ona. Aj napriek odhováraniu, aby neodpísala, odpísala...
Asi takto nejak sa začala jej rozprávka.
Teraz to bude už 7 mesiacov, čo jej slzičky tečú len od radosti a z lásky a momentálne aj od smútku, pretože jej drahý sa nachádza tisícky kilometrov od nej. No aj napriek tomu je šťastná, pretože našla svoju druhú polovičku, svoju spriaznenú dušu, niekoho pred kým može rozmýšlať nahlas a aj keď nahlas nerozmýšla, on vie, čo jej behá po rozume. Je pre ňu až neuveriteľné ako veľmi sa spolu zblížili, ako si rozumejú a že on je presne taký ako si ho vysnívala. Je to hotový dar z neba, ktorý si bude strážiť a nikomu ho nedá, pretože si je istá, že má patriť len jej.
Milujem ťa, láska.
